Vízia 2030

„Budúcnosť, ktorú chceme, myslí na kultúru.“ 

(Hlavný motív kampane #culture2015goal s cieľom pridania špecifického cieľa v kontexte kultúry do Agendy 2030.)

Kultúra je na medzinárodných fórach čoraz viac vnímaná ako dôležitý princíp miestneho, resp. mestského udržateľného rozvoja. Tieto hlasy nadväzujú na programový dokument OSN, tzv. Agendu 2030 pre udržateľný rozvoj (ďalej len „Agenda 2030“) prijatý v roku 2015, ktorý je doposiaľ najambicióznejším a najkomplexnejším súborom 17 globálnych priorít (známych ako ciele udržateľného rozvoja SDGs – Sustainable Development Goals) pre dosiahnutie udržateľného rozvoja vo svete.

Agenda 2030 je postavená na troch pilieroch – sociálnom, environmentálnom a ekonomickom – a je premietnutá do národných legislatív všetkých krajín sveta, vrátane Slovenskej republiky. Absentuje v nej však explicitné vyjadrenie kultúrnej dimenzie, ktorá dotvára holistický a integrovaný prístup k rozvoju zohľadňujúci kreativitu, odkaz minulých generácií a rozmanitosť.

Vďaka iniciatíve, ktorú zastrešuje globálna platforma United Cities and Local Governments (UCLG) združujúca tisíce miest a obcí z viac ako 120 krajín sveta, bola kultúra uznaná ako štvrtý pilier udržateľného rozvoja. Tento fakt však nie je doposiaľ vo vytváraných národných a lokálnych politikách dostatočne reflektovaný.

UCLG prijala v roku 2004 program s názvom Agenda 21 pre kultúru (Agenda 21 for Culture), ktorá predstavuje záväzok miestnych vlád vypracovávať a realizovať kultúrne politiky v spolupráci s občanmi. UCLG zároveň vníma potrebu začleniť kultúru do konceptu udržateľných miest, aby sa tak kultúra stala hnacou silou a faktorom umožňujúcim rozvoj spoločnosti zameranej na človeka.

Ako môže kultúra prispieť k udržateľnému rozvoju miest

Na základe správy generálneho tajomníka OSN v roku 2019 nie je odozva jednotlivých krajín na Agendu 2030 dostatočne ambiciózna. Od prijatia agendy v roku 2015 sú výzvy ešte väčšie: rastúce nerovnosti, nedôvera v politické systémy, klimatická kríza a pod. Dôležité je spomenúť, že na základe mnohých odborníkov reagujúcich na program Agenda 21 pre kultúru sa boj za globálnu udržateľnosť odohráva práve v mestách. Z tohto pohľadu predstavujú miestne samosprávy, vrátane tej bratislavskej, významný most medzi globálnymi výzvami a občianskymi lokálnymi aktivitami. Preto je aj našim cieľom dostať kultúru do centra pozornosti v diskusiách o udržateľnom rozvoji miest. Nová udržateľná agenda zameraná na ľudí a citlivá voči životnému prostrediu vyžaduje nové postupy, ako aktívne začleňovať kultúru, kultúrne dedičstvo a kreativitu do plánovania a stratégií rozvoja miest.

Začala sa významná dekáda 2020-2030 pre kultúru a jej schopnosť reagovať na globálne výzvy v lokálnych podmienkach miest. Ak máme adaptovať globálne ciele udržateľného rozvoja v podmienkach mesta Bratislavy, kultúra môže slúžiť ako nástroj pre transformovanie univerzálneho často ťažko zrozumiteľného jazyka udržateľných cieľov do lokálneho jazyka, ktorý bude zrozumiteľný pre každého obyvateľa a obyvateľku a adaptovaný na lokálne podmienky mesta. Kultúra a kultúrne služby v sebe nesú spôsob vyjadrenia sa, kreativitu a budovanie identity, čo sú dôležité atribúty vytvárajúce podmienky pre dôstojný život ľudí, čo sa v konečnom dôsledku odrazí aj v napĺňaní určitých cieľov udržateľného rozvoja.

Myšlienka udržateľného rozvoja je vo svojej podstate kultúrnym projektom. 17 globálnych cieľov udržateľného rozvoja sú kompasom a zároveň motorom pre dosiahnutie kultúrnej zmeny, ktorej cieľom je kvalitný život všetkých ľudí na tejto planéte.

Na základe tohto poznania sa budeme snažiť reagovať na celospoločenské výzvy aj prostredníctvom novej koncepcie udržateľného rozvoja kultúry 2020-2030, ktorá v sebe nesie príznačný motív „dekáda pre kultúru“. S princípmi, z ktorých budeme vychádzať, sa môžete oboznámiť na úvodnej stránke.

Máme zodpovednosť a záväzok zároveň.

Tím prípravy Koncepcie udržateľného rozvoja kultúry BRATISLAVA 2030